Emília Petričková
Covid suvenír
Ako som si doniesla z liečenia takýto suvenír ? Na liečenie v Turčianskych Tepliciach som nastúpila v pokojnom krásnom, slnečnom období začiatkom septembra.
Fotografujem, mám rada prírodu, zaujímajú ma všetky textilné techniky. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, foto, postrehy zo života
Ako som si doniesla z liečenia takýto suvenír ? Na liečenie v Turčianskych Tepliciach som nastúpila v pokojnom krásnom, slnečnom období začiatkom septembra.
Fanúšikovských stránok je na facebooku veľa. Niekto obľubuje spevákov, niekto hercov, alebo športovcov. Fanúšikovia sa sústreďujú do skupín, kde pridávajú komentáre, príspevky, „lajky“.
Začalo sa to darom. Malým citrónovníkom pred 35-timi rokmi. Pokračovalo to presádzaním, polievaním, prihnojovaním, trpezlivým ošetrovaním, rozmnožovaním... A keď sa objavili prvé voňavé kvety a takýto krásny pohľad na opeľujúce včely, už ma to nepustilo.
Aké dieťa na pieskovisku, taký dospelý na pracovisku. Zachytila som kedysi dávno v médiách. Táto myšlienka sa mi vryla do pamäte.
Aj v nepríjemnom sychravom daždivom počasí sa dá objaviť niečo pekné - malé guľôčky vody, ktoré vytvoria krásne kompozície. Voda,slnko, mračná, dážď v spojení s rastlinami dokážu čarovať
Šimonka je najvyšším kopcom Slanských vrchov. Z jej vrcholu (1 092 m n.m.) je krásny výhľad a za priaznivých podmienok vidno aj Vysoké Tatry.
Utierala som prach na polici s knihami. Z jednej z kníh, ktoré som držala v ruke vypadol starostlivo poskladaný papier. Hnď ma zaujal. Bolo na ňom niekoľko viet
Kto by nepoznal túto už kultovú zimnú rozprávku? Každoročne sa usádzame k televízoru, aby sme sa pozreli na krásne obrazy zimy. Pritom stačí si vyjsť na najbližší kopec. Pozerať sa a kochať...
Kráčam tichým lesom. Pod nohami šuchoce opadané lístie. Cítim pokoj, cítim vietor, cítim pohodu...
Mali sme stretnutie zo strednej školy. Jubilejné! Tridsiate. Všetky sme už päťdesiatničky, ale vôbec sa tak necítime. Maturovalo nás v jednej triede dosť :-) 45 študentiek.
Keď sedím v čakárni u lekára, väčšinou čítam, alebo listujem časopis. Nedávno ma zaujal rozhovor, vlastne monológ jednej pani. Hneď som zdvihla zrak a zbadala drobnú ženičku v sukniach so šatkou na hlave, opierajúcu sa o barlu, ktorá ledva kráčala. Táto ženička doniesla do čakárne veselosť svojim monológom...
Pri popíjaní šíkového čaju mi v ušiach znie pieseň : Šálku čaj šípkový pro mně máa když dvakrát zamíchámzeptá se mně, jestli pospíchám.Šálku čaj šípkovýzase na stůl postaví.Ať se za rok sejdem ve zdraví. (refrén piesne Aleša Ulma )
Slnkom zaliate okolie, žltnúce lístie oznamujúce príchod jesene.Poletujúce tenké nite pavučín, ale aj vytkané umelecké diela z tenkých vláskov. Jeseň :-)
Prizereť sa na šikovnosť a rýchlosť týchto malých operencov pri kŕmidle ma nadchýňa každý deň.
aj keď bez snehu, ale krásna. V zime je každý deň a niekedy aj každá hodina iná. Slnko, mráz, dážď, hmla...sneh , vyčaria každú chvílu iný obraz :
do zlata. Premaľúva celý sad... - spieva sa v jednej detskej piesni.
Nemám rada halloween. Je to sviatok nám vzdialený tak, ako Amerika. Ale tekvicový deň zbožňujem.
Z prechádzky v Slánskom pohorí mi ostalo vo fotoaparáte niekoľko fotiek: